História mliekarenského priemyslu na Slovensku II. část

Mliekarstvo na Slovensku po II. svetovej vojne

Vojnové udalosti značne zdevastovali slovenské poľnohospodárstvo, ale aj mliekarenský priemysel. Viaceré mliekarne boli zničené a zariadenia nových mliekarní, ktoré bolo poschovávané sa znova namontovalo. Celý hospodársky život sa len postupne obnovoval.

V r. 1945 zostalo na Slovensku iba 282 tis. ks. dojníc. Mliekarské družstvá v tomto roku nakúpili iba 5,2 mil. l mlieka. Z toho na konzum bolo dodané 4,5 mil. l mlieka, masla sa vyrobilo 58,5 tis. kg, syrov 25,9 tis. kg a tvarohov 10,2 tis. kg. V nasledujúcom roku sa už situácia zlepšovala, priemerný denný nákup bol 27,6 tis. l mlieka a nakúpilo sa ročne už 10,1 mil. l mlieka, pričom sa vyrobilo 12,6 tis. kg masla, 81,2 tis. kg syrov, a tvarohov 35,3 tis. kg.

Po skončení vojny zmenili sa i politické pomery, ktorým sa prispôsoboval aj hospodársky život. V júli 1945 bol na Zväz dosadený národný správca Ing. Jamárik, ktorý mal aj rozhodovacie právomoci. Mliekarenský zväz pod jeho vedením pokračoval vo svojej činnosti. Z 31 mliekarských družstiev po skončení vojny obnovilo svoju činnosť iba 14 mliekarní. Základňou slovenského mliekarstva boli mliekarne vybudované v 40. rokoch. Boli to na tú dobu moderné mliekarne, mali už doskové pastéry, odstredivky, chladiace agregáty, hnetacie maselnice, chladiarne atď. K dobudovaniu mliekarní Zväz mal 3 platených projektantov. Tento nový typ mliekarní bol realizovaný v Ružomberku, v Turč. Martine, v Štúrove a v Rožňave. Boli to konzumné mliekarne s možnosťou výroby tvarohov, kakaového mlieka a jogurtov.

Ich denná kapacita bola 15 tis. l mlieka, avšak pri výkonnejších zariadeniach sa ich kapacita zdvojnásobila. Podľa nemeckej dokumentácie však boli rozostavané už aj menšie mliekarne s kapacitou do 10 tis. l denne a to v Senici, vo Veľkých Kapušanoch, v Kráľovskom Chlmci, v Michalovciach, v Starej Ľubovni a v Giraltovciach.

V Senici a vo Veľkých Kapušanoch bolo namontované zariadenie dodané v rámci pomoci svetovej organizácie UNRA.

Masový rozvoj mliekarstva na Slovensku nastal až po r.1948 za nových spoločenských pomerov a s nasledovným zoštátnením všetkých mliekarní. Rozostavané mliekarne boli v priebehu 50. rokov dostavané a uvedené do prevádzky. Ďalší typ mliekarne sa dobudoval v r. 1952 v Martine a potom v r. 1953 – 1954 aj v Galante, v Nových Zámkoch, v Bánovciach a v Šahách. Toto boli však už mliekarne so špecializáciou na syry. Tu už bola kapacita výroby na 40 tis. l mlieka denne. Osobitne sa riešil problém s mliekarňou v Bratislave, kde bolo spracovanie mlieka dovtedy rozptýlené.

Tu sa urýchlene vyprojektovala a postavila mliekareň s kapacitou na 80 – 100 tis. l denne už v r. 1953. Konzumné mlieko sa vtedy dodávalo do predajní v 25 l kanvách a v predajniach sa dávkovalo spotrebiteľom do vlastných nádob, alebo do malých kanvičiek na mlieko.

Ing. Karol Herian, CSc., Žilina, Ilustrace Laktos Collection